Skupina Dakhma album Blessings of Amurdad. Helvetic Underground Committee. Dakhma je švajčiarska extrémna metalová skupina s prvkami death a black metalu a fascináciou perzskou mytológiou. Skupina propaguje svoj štýl ako Zoroastrian Death Music. Dôkazom pudingu je, hovorí sa, jedenie a toto jedlo chutí naozaj dobre. S najnovšou ponukou kapely Blessings of Amurdad, ktorá koncom roka pristála ako mocné kladivo z nebies, sme zastiholi Karapana Darvisha, aby sme získali prehľad o tom, čo robia a ich inšpirácie.

Hudobne sa Dakhme podarilo rozšíriť trýznivú, zlovestnú atmosféru prezentovanú na predchádzajúcich dieloch a naplniť ju silným citom pre dynamiku a rytmus.

Po prvé, kto je Dakhma a čím každý člen prispieva do kapely?

KD: Pozostáva z dvoch členo, mňa a Ahu Spozgara. Čo sa týka inštrumentácie, hrám na gitarách, basgitare, ale aj na všetkých akustických nástrojoch, ktoré používame a prepožičiavam svoj hlas do nahrávok. Ahu Spozgar hrá všetky perkusie a prispela ďalšími vokalizáciami k „Blessings of Amurdad“. Pesničky tvoríme spolu. Do tejto chvíle som nahral demá skladieb s trochu preddefinovanými nápadmi na inštrumentáciu, no materiál dôkladne nacvičujeme, aby sa naplno rozvinul jeho potenciál a nakoniec sme pravidelne menili hudobnú štruktúru. Pritom Ahu Spozgar hrá neoddeliteľnú úlohu pri vytváraní našich finálnych nahrávok.

Zoroastrianizmus sa odvoláva vo všetkom, od názvu kapely až po vaše umelecké diela a texty. Čo je na zoroastrianizme a perzskej mytológii, čo má pre kapelu taký význam?

Dakhma je švajčiarska extrémna metalová skupina s prvkami death a black metalu a fascináciou perzskou mytológiou. Skupina propaguje svoj štýl ako Zoroastrian Death Music. Dôkazom pudingu je, hovorí sa, jedenie a toto jedlo chutí naozaj dobre. S najnovšou ponukou kapely Blessings of Amurdad , ktorá koncom roka pristála ako mocné kladivo z nebies, som zastihol Karapana Darvisha, aby som získal prehľad o tom, čo robia a ich inšpirácie.

Ďakujeme, že ste súhlasili s týmto rozhovorom pre Blessed Altar Zine. Po prvé, kto je Dakhma a čím každý člen prispieva do kapely?

KD: Dakhma pozostáva z dvoch jednotlivcov, mňa a Ahu Spozgara. Čo sa týka inštrumentácie, hrám na gitarách, basgitare, ale aj na všetkých akustických nástrojoch, ktoré používame a prepožičiavam svoj hlas do nahrávok. Ahu Spozgar hrá všetky perkusie a prispela ďalšími vokalizáciami k „Blessings of Amurdad“. Pesničky tvoríme spolu. Do tejto chvíle som nahral demá skladieb s trochu preddefinovanými nápadmi na inštrumentáciu, no materiál dôkladne nacvičujeme, aby sa naplno rozvinul jeho potenciál a nakoniec sme pravidelne menili hudobnú štruktúru. Pritom Ahu Spozgar hrá neoddeliteľnú úlohu pri vytváraní našich finálnych nahrávok.

Zoroastrianizmus sa odvoláva vo všetkom, od názvu kapely až po vaše umelecké diela a texty. Čo je na zoroastrianizme a perzskej mytológii, čo má pre kapelu taký význam?

KD: Je to náš primárny zdroj inšpirácie a slúži ako prostriedok, prostredníctvom ktorého sa chceme vyjadriť v Dakhme. Ako zisťujeme, je to snaha, ktorá stojí za to, vzhľadom na hĺbku myslenia a perspektívu obsiahnutú v mnohých zoroastriánskych textoch. Ak sa čo i len trochu ponoríte do zoroastrizmu, som si istý, že nebude ťažké pochopiť, odkiaľ pochádza naša fascinácia.

Práve ste vydali svoj tretí album Blessings of Amurdad, aký bol proces nahrávania a ako ste spokojný s nahrávkou?

KD:Dovolím si malú opravu: je to náš druhý plnohodnotný album. Sme nesmierne spokojní s tým, ako nahrávka vyšla a osobne som presvedčený, že je to naše doteraz najambicióznejšie a najkompletnejšie dielo. Proces nahrávania bol dosť intenzívny a viac zapletený ako čokoľvek, čo sme robili predtým. Všetok náš materiál si vytvárame a nahrávame sami našimi trochu obmedzenými, no napriek tomu vášnivými metódami.

V prípade „Blessings of Amurdad“ som mal veľmi silný zmysel pre zvuk, ktorý som chcel, aby nahrávka mala, a verím, že sme tento zvuk dosiahli podľa našich najlepších schopností. Cítil som, že materiál vyžaduje „priamejší“, dovolím si povedať „čistejší“ zvuk, aby bol materiál prezentovaný presne a spôsobom, ktorý najlepšie odráža to, čo sa deje v hudbe. Ak chcete dosiahnuť správny zvuk, vyžadovalo to veľa pokusov a omylov v procese nahrávania. O to viac poteší spokojnosť s výslednými nahrávkami.

Ako sa podľa teba kapela vyvinula od tvojich prvých nahrávok?

KD: Dakhma sa od prvých nahrávok výrazne vyvinula a nemôžem povedať, že by som bol prekvapený, keď mi ľudia povedali, že je pre nich ťažké uveriť, že je to tá istá kapela. Prirodzene, za najvýznamnejší vývoj bude treba považovať pripojenie Ahu Spozgara ako plnohodnotného člena a premenu Dakhmy na dvojdielnu. Pre mňa sú v tomto projekte zakorenené určité veci, ktoré slúžia ako forma „červenej čiary“, ktorá sa dá ťahať od našich prvých nahrávok k hudbe, ktorú tvoríme teraz, a zvukovo, poslucháči prechádzajúci našou diskografiou budú môcť sledovať jasnú cestu vývoja v našej hudbe v priebehu času. Osobne som presvedčený, že progresia a rozvoj majú veľkú zásluhu, čokoľvek iné je regresia.

Môžete nám povedať niečo o helvétskom podzemnom výbore a úlohe Dakhmy v ňom?

KD: Výbor helvétskeho podzemia pozostáva z niekoľkých jednotlivcov, ktorí spolupracujú na tvorivých snahách. Príležitostne sa navzájom podporujeme pri individuálnych snahách, predovšetkým v oblasti zvukového alebo vizuálneho dizajnu, ktorý môže siahať od nahrávania cez mixovanie až po vytváranie umeleckých diel alebo rozloženie pre konkrétne vydanie. Okrem toho niektorí „kľúčoví“ členovia zdieľajú členstvo v niekoľkých pridružených projektoch. Dakhma je jedným z týchto projektov.

Dakhma je švajčiarska extrémna metalová skupina s prvkami death a black metalu a fascináciou perzskou mytológiou. Skupina propaguje svoj štýl ako Zoroastrian Death Music. Dôkazom pudingu je, hovorí sa, jedenie a toto jedlo chutí naozaj dobre. S najnovšou ponukou kapely Blessings of Amurdad , ktorá koncom roka pristála ako mocné kladivo z nebies, som zastihol Karapana Darvisha, aby som získal prehľad o tom, čo robia a ich inšpirácie.

Ďakujeme, že ste súhlasili s týmto rozhovorom pre Blessed Altar Zine. Po prvé, kto je Dakhma a čím každý člen prispieva do kapely?

KD: Skupina pozostáva z dvoch jednotlivcov, mňa a Ahu Spozgara. Čo sa týka inštrumentácie, hrám na gitarách, basgitare, ale aj na všetkých akustických nástrojoch, ktoré používame a prepožičiavam svoj hlas do nahrávok. Ahu Spozgar hrá všetky perkusie a prispela ďalšími vokalizáciami k „Blessings of Amurdad“. Pesničky tvoríme spolu. Do tejto chvíle som nahral demá skladieb s trochu preddefinovanými nápadmi na inštrumentáciu, no materiál dôkladne nacvičujeme, aby sa naplno rozvinul jeho potenciál a nakoniec sme pravidelne menili hudobnú štruktúru. Pritom Ahu Spozgar hrá neoddeliteľnú úlohu pri vytváraní našich finálnych nahrávok.

Zoroastrianizmus sa odvoláva vo všetkom, od názvu kapely až po vaše umelecké diela a texty. Čo je na zoroastrianizme a perzskej mytológii, čo má pre kapelu taký význam?

KD: Je to náš primárny zdroj inšpirácie a slúži ako prostriedok, prostredníctvom ktorého sa chceme vyjadriť v Dakhme. Ako zisťujeme, je to snaha, ktorá stojí za to, vzhľadom na hĺbku myslenia a perspektívu obsiahnutú v mnohých zoroastriánskych textoch. Ak sa čo i len trochu ponoríte do zoroastrizmu, som si istý, že nebude ťažké pochopiť, odkiaľ pochádza naša fascinácia.

Práve ste vydali svoj tretí album Blessings of Amurdad, aký bol proces nahrávania a ako ste spokojný s nahrávkou?

KD:Dovolím si malú opravu: je to náš druhý plnohodnotný album. Sme nesmierne spokojní s tým, ako nahrávka vyšla a osobne som presvedčený, že je to naše doteraz najambicióznejšie a najkompletnejšie dielo. Proces nahrávania bol dosť intenzívny a viac zapletený ako čokoľvek, čo sme robili predtým. Všetok náš materiál si vytvárame a nahrávame sami našimi trochu obmedzenými, no napriek tomu vášnivými metódami. V prípade „Blessings of Amurdad“ som mal veľmi silný zmysel pre zvuk, ktorý som chcel, aby nahrávka mala, a verím, že sme tento zvuk dosiahli podľa našich najlepších schopností. Cítil som, že materiál vyžaduje „priamejší“, dovolím si povedať „čistejší“ zvuk, aby bol materiál prezentovaný presne a spôsobom, ktorý najlepšie odráža to, čo sa deje v hudbe. Ak chcete dosiahnuť správny zvuk, vyžadovalo to veľa pokusov a omylov v procese nahrávania. O to viac poteší spokojnosť s výslednými nahrávkami.

Ako sa podľa teba kapela vyvinula od tvojich prvých nahrávok?

KD: Od prvých nahrávok výrazne vyvinula a nemôžem povedať, že by som bol prekvapený, keď mi ľudia povedali, že je pre nich ťažké uveriť, že je to tá istá kapela. Prirodzene, za najvýznamnejší vývoj bude treba považovať pripojenie Ahu Spozgara ako plnohodnotného člena a premenu Dakhmy na dvojdielnu. Pre mňa sú v tomto projekte zakorenené určité veci, ktoré slúžia ako forma „červenej čiary“, ktorá sa dá ťahať od našich prvých nahrávok k hudbe, ktorú tvoríme teraz, a zvukovo, poslucháči prechádzajúci našou diskografiou budú môcť sledovať jasnú cestu vývoja v našej hudbe v priebehu času. Osobne som presvedčený, že progresia a rozvoj majú veľkú zásluhu, čokoľvek iné je regresia.

Môžete nám povedať niečo o helvétskom podzemnom výbore a úlohe Dakhmy v ňom?

KD: Výbor helvétskeho podzemia pozostáva z niekoľkých jednotlivcov, ktorí spolupracujú na tvorivých snahách. Príležitostne sa navzájom podporujeme pri individuálnych snahách, predovšetkým v oblasti zvukového alebo vizuálneho dizajnu, ktorý môže siahať od nahrávania cez mixovanie až po vytváranie umeleckých diel alebo rozloženie pre konkrétne vydanie. Okrem toho niektorí „kľúčoví“ členovia zdieľajú členstvo v niekoľkých pridružených projektoch. Dakhma je jedným z týchto projektov.

Ako sa Dakhma prvýkrát dala dokopy a aké ďalšie skúsenosti majú členovia z hrania v iných kapelách?

KD: Dakhmu som splodil zo zatuchnutej hrobky, keď som žil v Paríži, takže sme sa vlastne nikdy „nedali dokopy“. Pokiaľ ide o mňa, moje hudobné skúsenosti v iných kapelách pozostávajú z niekoľkých entít HUC, predovšetkým Lykhaeon a Arkhaaik. Ahu Spozgar aktívne hrá v niekoľkých entitách HUC a je životne dôležitá pre uznávanú Tardigradu.

Aké boli vaše prvé hudobné vplyvy, keď ste sa prvýkrát rozhodli vziať do rúk nástroj a čo kapelu hudobne inšpiruje teraz?

KD: Mojou prvou skúsenosťou s nástrojom bola hra na husliach, na ktoré som pokračoval od raného detstva cca. 14 rokov. Gitaru som vzal do rúk v určitom období v mojich tínedžerských rokoch a vtedy som sa o tento nástroj veľmi zaujímal, hoci v súčasnosti by som povedal, že mojím „obľúbeným“ nástrojom na hranie sú určite bicie, hoci moje technické schopnosti sú trochu obmedzené.

Čo sa týka písania piesní a kompozície, veľmi som si obľúbil basgitaru pre flexibilitu a hĺbku, ktorú môže poskytnúť určitej časti alebo celej skladbe. Čo sa týka toho, čo kapelu momentálne hudobne inšpiruje, nemôžem v skutočnosti poukázať na nič konkrétne. Inšpirácia prichádza vtedy, keď je ten správny čas a keď je, zúri ohňom tisícich sĺnk.

Sú nejaké knihy, umenie alebo filmy, ktoré boli nedávnou inšpiráciou?

KD: Ako besný fanúšik Nicolasa Cagea som si film „Prasa“ poriadne užil. Čoskoro si tiež pozriem skvelú „There Will Be Blood“, na ktorú sa veľmi teším.

Čo je pre našich čitateľov jedna kniha a jeden záznam, ktoré možno nepoznajú a ktoré by ste im odporučili, aby si ich prezreli?

KD: Na knihu by som odporučil The Gathas. Čo sa týka nahrávky, odporučil by som posledný album DSKNT „Vacuum γ-Noise Transition“, fantastické dielo neľudskej hĺbky a trestu.

Plánuje kapela hrať naživo v najbližších mesiacoch na propagáciu nového albumu?

KD: Na rok 2022 máme zatiaľ naplánované dve predstavenia, prvé v našom rodnom meste Zürich na festivale „Eros at Arms“, po ktorom bude nasledovať Hamburg v júni. Dúfame, že veci pôjdu podľa plánu a toto všetko sa môže uskutočniť.

---

V našich kuloároch, ale považujeme za veľdielo album: Astiwihad​-​Zohr, hotová psychiatria, zlota na cárach. Keď sme to počuli prvýkrát, odvtedy sa tejto skupine venujeme. Naas Alcameth je dobrý, ale aj toto je dobré.